Dobrovoľný hasičský zbor Spišské Podhradie vznikol ako iné občianské združenia – z potreby navzájom si pomáhať pri rôznych nešťastiach.Ľudské sídla v minulosti boli postihované rôznými nešťastiami, požiare, povodne, suchá, mrazy, výchrice ba i iné katastrofy. Najviac škody vtedajším mestám narobili požiare. Bývali náhodne ale i úmyselné.
V roku 1312 Matúš Čák dal vypáliť mesto z pomsty k nedobytnému hradu, v roku 1531 zhorela takmer polovica mesta, 17.novembra 1661 zhorelo takmer celé mesto i s úrodou v stodolách, 14.júla 1794 zhorelo 295 domov, fara a škola, 21.apríla 1843 podpálil Štefan Duhoň mesto z pomsty voči richtárovi Vidovskému, za dve hodiny zhorelo 94 domov, 19.apríla 1856 večer zničil 160 domov, katolicky a evenielický kostol a školy. V roku 1905 požiar takmer pohltil židovskú sinagogu. (V terajšej dobe je opravená).
Za posledných 10 rokov bolo 152 výjazdov k požiarom, v rokoch 1997, 1998, 2002 aj pri záplavách ktoré postihli mesto i okolité obce. Požiarna ochrana v rokoch 1856 nebola na úrovni potrieb ani organizačne ani vybavením. Ľudia si pomáhali navzájom, často viac zmätkovali než hasili požiare. Preto pochopili potrebu organizovanej a vopred vycvičenej protipožiarnej ochrany. Rozvoj protipožiarnej ochrany nastal po politických zmenách koncom 18. a v priebehu 19.storočia. Požiare boli tou najväčšou hrozbou. Preto medzi prvými organizačnými opatreniami väčšina miest zdokonalila a sprísnila systém ochrany pred požiarmi.
Mesto malo 14 rebríkov 13 ručných striekačiek a 4 lampáše.V roku 1800 rozšírilo túto výzbroj o 2 veľké striekačky, v roku 1945 ich malo už 3 z toho jednu obojručnú. Občania nášho mesta pomáhali hasiť i požiare na Spišskom hrade, Spišskej kapituli a v okolitých obciach. Dobrovoľný hasičský splok sa veľmi aktívne zúčastňoval života mesta v rôznych oblastiach. Vystupoval na rôznych oslavách. Organizoval hasičské bály a majálesy (istý čas mal aj vlastnú hudbu) predvádzal verejné cvičenia s hasičskou technikou.
